Prekrásny nový svet – Aldous Huxley

Túto recenziu píšem s odstupom času z dvoch dôvodov. Po prvé, po dočítaní knihy som nepocítili žiadnu silnú emóciu, ktorá by ma hnala niečo napísať. Po druhé, už keď som sa ako tak posadila za počítač, nebola som schopná skonštruovať jednu súvislú vetu. Cítim sa skutočne zvláštne, pretože román Prekrásny nový svet je uznávaná klasika, prirovnávaná ku knihe 1984 od Georga Orwella, ktorá patrí medzi moje obľúbené.

Pri odporúčaní Huxleyho románu tak ostávam neutrálna. Nijako ma nenadchol, nezanechal vo mne žiadnu silnú myšlienku a to aj napriek tomu, že výrazne kritizuje spoločnosť vo futuristickom štýle. Nemôžem však povedať, že román je zlý a neoplatí sa prečítať. Len ma jednoducho neoslovil. Aby som preto nechodila okolo horúcej kaše, táto recenzia bude kratšia.

"Jeden v niečo verí, pretože má podmienené, aby tomu uverili."

Huxley vo svojom diele vytvoril „dokonalú“ utópiu, kde má každý svoje predurčené miesto, pre niečo sa narodil. Ľudia pochádzajú zo skúmavky a na pôrod sa pozerá ako na niečo neprirodzené a nečisté. Matka, otec a obzvlášť myšlienka mať len jedného partnera sa považuje za hriech, človek sa stáva outsidrom spoločnosti. Každé dieťa, podľa príslušného zaradenia, prechádza rôznymi podmieňovacími technikami, aby tak svoj osud bralo ako dar, nie nevýhodu.

"... väčšina mužov a žien vyrastie, aby milovali svoje otroctvo a nikdy nebudú snívať o revolúcii."

Slovo dokonalú som na začiatku dala do úvodzoviek zámerne. Ak je človek dokonale šťastný, aký je, kam patrí, čo má robiť, nemá potrebu sa nikam posúvať, nič nové cítiť, hľadať. Ostáva na jednom mieste. Je kompletne šťastný a spokojný. Ak náhodou sa pridružia smutné myšlienky, jednoducho si vezme Somu, liek šťastia, a život je opäť krásny. Znie to dokonalo, no aj sám autor poukazuje, že od dokonalosti má tento svet ďaleko.

V knižnom súboji dystopický 1984 versus utopický Prekrásny nový svet, by som určite hlasovala pre dielo Georga Orwella. Každopádne, Prekrásny nový svet nie je vôbec zlé čítanie. Priznám sa, že cítim v sebe povinnosť, až nutnosť, napísať niečo viac, no napádajú ma len prázdne slová.

"... skutočnosť, hoci utopická, je niečo, od čoho si ľudia potrebujú často brať dovolenku ..."

Príbeh odohrávajúci sa v tomto svete našťastie nespadal do žiadneho klišé (čo je pre mňa tŕň v oku v akomkoľvek diele), no ani ma neoslovil tak, ako sľubovali jeho recenzie. Niečo mi tam chýbalo. Možno bola kniha krátka a ja som sa nestihla vcítiť ani do jednej postavy, s nikým som jeho osud neprežívala, kniha ma do seba nevtiahla. Možno som ju zle pochopila, možno čítala veľmi zľahka, nevenovala jej dostatok pozornosti? O nejaký čas to preto skúsim opäť. Možno v nej nájdem niečo, čo som teraz prehliadla.