R.U.R. – Karel Čapek

Vždy keď som vošla do kníhkupectva, hovoril mi škriatok v mojej hlave: „Musíš si kúpiť R.U.R. Nezabudni na R.U.R.“ a keď som už aj nezabudla, tak sa mi knihu nedarilo nájsť, do online košíka sa zväčša nezmestila, a plný hrniec ďalších výhovoriek. Začiatkom leta sa mi však potvrdilo jedno zlaté pravidlo... Knihy si ma vždy nájdu v správny čas.

A teraz prosím ospravedlňte moje barbarstvo, ale ani náhodou som netušila, že ide o divadelnú hru. Pri spomienke na školské časy je vysoké percento obrazu zahmlené a preto si už naozaj nepamätám kde sa túlali moje myšlienky na hodinách s témou Česká literatúra a Karel Čapek. Do dnešného dňa som si v pamäti uchovávala len matné útžky z diela a klamlivú ideu, že R.U.R. je novela.

Toto zistenie skutočného žánru mi však ani náhodou neublížilo. S jeho formou som sa zmierila pri spomienke na viac ako tritisíctristo stranovú Shakespearovú zbierku a pripomenutím si, že to nemôže byť o nič ťažšie ako predierať sa starým anglickým jazykom. Zapla som preto svoje vnútorné vizuálne senzory a začala čítať s predstavou veľkého divadelného pódia pred sebou.

Pravidlo: Správna kniha v správny čas

Dielo si ma našlo práve v období, keď roboti, androidi, cyborgovia a všetko čo aspoň ľahko prešlo popri futurizme sú súčasťou každodenného toku mojich myšlienok . Takže nadšenie s akým som sa do knihy zahryzla vám tu nemusím opisovať. Príbeh perfektne zapadol medzi ostatné blúdiace v mojej hlave a pripomenul, kde to všetko začalo.

Tak ako nám H. G. Wells v ranných časoch sci-fi priniesol základy cestovania v čase (Stroj času) alebo prvej invázie mimozemského druhu (Vojna Svetov), Čapek predstavil v dvadsiatych rokoch minulého storočia pojem robot a prvé vízie, veľmi blízkej budúcnosti, v niektorých situáciách už aj súčasnosti.

Čoraz častejšie sa pýtame otázky: „Môže umelá inteligencia začať cítiť? Rozmýšľať vlastným rozumom? Môže byť nebezpečenstvom pre ľudstvo?“ Odpovede máme už zakomponované v mnohých sci-fi knihách, seriáloch a filmoch, no ja verím, že budú zodpovedané ľudstvom samým a v reálnom svete. Po celý čas sa väčšina ľudí chce postaviť tvárou v tvár svojmu stvoriteľovi. Stále neúspešne. Možno raz príde deň, keď sa dočkáme konfrontácie, no role budú obrátené a my budeme tí konfrontovaní.

R.U.R. (Rossumovi univerzální roboti)

V této hře poprvé zaznělo slovo robot, které na Karlovu výzvu navrhl jeho bratr Josef.

„Alé já nevím,“ řekl autor, „jak mám ty umělé dělníky nazvat. Řekl bych jim laboři, ale připadá mně to nějak papírové.“

„Tak jim řekni roboti,“ mumlal malíŕ se štetcem v ústech a maloval dál...