top of page
Search

Cesta - Cormac McCarthy

  • Writer: Didi
    Didi
  • Jul 26, 2018
  • 2 min read

Len malé množstvo kníh som začala čítať až po tom, čo som videla ich filmové spracovanie. Cesta je jednou z nich, no keďže už nejaký čas uplynul od návštevy kina, príbeh sa javil ako neobjavený, so všetkým čo k nemu patrí.


Od McCartyho som prečítala len jednu jedinú knihu a to Všetky krásne kone. A zatiaľ čo som sa v jej texte veľmi často strácala a opäť nachádzala, Cesta spôsobovala úplne opačný jav. Dovolím si povedať, odlišnosť štýlu oboch kníh je natoľko diverzná, že by som len ťažko uhádla fakt, že pochádzajú z pera rovnakého autora. Jednoduchý tok viet, žiadne prešpekulované dejové línie, namáhavé opisy, jednoducho povedané, prosté vyrozprávanie náročnej púte.


„Čo je to najodvážnejšie čo si kedy urobil?" Vypľul na cestu krvavý hlien. "Dnes ráno som sa zobudil, odpovedal.“

Neviem prečo, no mala som zafixovaný v hlave úplne iný koniec. Je neskutočné aký je človek zábudlivý, ale aspoň vďaka tejto vlastnosti dokáže niektoré veci prežívať opäť po prvýkrát. Jednu pasáž som si však, kvôli svojej pre mňa absurdite, veľmi dobre pamätala. Scéna, kde si hlavný hrdina zašije ranu zošívačkou, vo mne do dnešného dňa rezonuje. NAŠŤASTIE, to bol len výmysel filmových producentov a McCarthy ostal kráčať po zemskom povrchu. Musím ešte raz zopakovať NAŠŤASTIE.


„Nechávaj trocha ohňa horieť, akokoľvek malý, akokoľvek skrytý.“

Autorov jednoduchý štýl ani náhodou neodľahčil postapokalyptickú atmosféru príbehu. Jeden z najpravdepodobnejších scenárov, prírodná katastrofa, ožíva na púti otca a syna smerom na juh. Dielo malo na mňa akýsi zvláštny účinok, určite ho neradím medzi to najlepšie čo som kedy čítala a predsa by som vám ho bez rozmýšľania odporučila.


Boli to práve krátke melancholické pasáže s občasným dramatickým prerušením, ktoré ma udržiavali stále bdelú. Kniha bola krátka, nemala kapitoly a strany sa pretáčali skoro samé. Zhltla som ju tak za jeden deň, no šikovnému čitateľovi postačí jedno sobotňajšie dopoludnie.


„Nikdy nemáme toľko času, koľko si myslíme.“

Prečítanie knihy ma opäť navnadilo osviežiť si v pamäti film a síce som sa k akcii ešte nedostala, určite vám ho odporúčam pozrieť si, či už pred alebo po prečítaní Cesty. Verím, že dokáže pomôcť s predstavivosťou a lepšou vizualizáciou príbehu.




 
 
 

Comentarios


© 2023 by The Book Lover. Proudly created with Wix.com

  • Facebook - Black Circle
  • Instagram - Black Circle
bottom of page