Pokračujem...

V živote som sa už zmenila niekoľkokrát a je načase vrátiť sa k tomu, čo moju myseľ robilo pokojnou a šťastnou.

Človek si vždy nájde cestu k tomu čo má rád. Pred viac ako rokom som napísala svoj posledný článok a pár mesiacov neskôr úplne zrušila stránku so všetkými recenziami. Je to viac ako päť rokov, čo som nenapísala poviedku, nepridala ani neubrala z rozpísanej knihy (Kde ju vlastne mám?). Mnoho článkov a príbehov sa stratilo, vymazalo. Dôvod bol jednoduchý, nedostatok času, nápadov, občas chýbala chuť vôbec sa do niečoho pustiť. Po celý čas tejto nečinnosti som však vždy cítili akúsi túžbu opäť niečo podať na (virtuálny) papier.

Občas ma zamrzí ako ľahostajne som sa zachovala k vlastnej interpretácii myšlienok, len kvôli strachu a neustálej nespokojnosti z toho, čo sa po nespočetných úpravách dostalo von. Písať hocičo sa mi v tejto dobe zdá byť čoraz ťažšie. Neviem prečo mám stále pocit, akoby to pred desiatimi rokmi išlo ľahšie. Teraz sa po každej vete zastavím a uvažujem nad každým detailom. Je to klišé? Otravuje to čitateľa? Dáva to vôbec zmysel? Čo ak za tým bude niekto hľadať to nesprávne?

Ako som však viac čítala, nachádzala som potrebu pýtať sa tieto otázky pri veľkých menách slávnych autorov. Nedá sa pred nimi utiecť, nech si akokoľvek dobrý v umení písma. Chuť tvoriť vďaka tomu vo mne rástla a tak som opäť tu, pri tom čo ma napĺňa. Tentokrát však bez zbytočných otázok, termínov či perfekcionizmu.

Stratené neznamená zabudnuté a síce to vyzerá, že začínam opäť od začiatku, predsa len pokračujem tam, kde som skončila. K beletrii sa asi až tak rýchlo nevrátim, no minimálne sa chcem vždy podeliť o knihu, ktorú sa mi podarí prečítať. Nie som profesionál a moje čítanie je veľmi pomalé, preto sa nechcem stresovať pravidelným prispievaním. Chcem sa podeliť len o to čo ma napĺňa a verím, že občas vás nejaké prečítané dielo chytí a knihu si zaobstaráte (moja knižnica je otvorená stále).

Tento rok by som rada prečítala 50 kníh, čo je celkom odvážne číslo, ale stále splniteľné.

Viem, že ste už preblogovaní, premotivovaní, prerecenzovaní (neverím v správnosť týchto slov, ale páčia sa mi). Budem sa teda snažiť nespadnúť do klišé, nepísať dlhé články a hlavne neliezť vám na nervy. Latka je vysoko, môžem ísť na to.

A ešte jedna vec. Ďakujem všetkým za podporu, tú minulú, súčasnú aj budúcu!