Keď bol boh králik - Sarah Winman

Čo definuje dobrú knihu? Príbeh? Štýl písania alebo ukryté myšlienky? Kombinácia spomenutého? Kritéria sa líšia, nie nadarmo sa hovorí; sto ľudí, sto chutí, v tomto prípade, sto čitateľov, sto názorov. A zatiaľ čo na mňa z internetových stránok a predných pultov kníhkupectiev kričia známe tituly, ja sa snažím obracať strany neznámeho.

Nesúď knihu podľa obalu ... a predsa som súdila. V kníhkupectve sa vždy stratím, zväčša hľadám a blúdim medzi titulmi. Vyťahujem knihu za knihou, až pokým nenatrafím na niečo pútavé. Bola to ulička zahraničnej beletrie a už asi pätnásta kniha, ktorú som v ten deň držala v rukách. Keď bol boh králik. Tak znel názov s dvoma deťmi, bicyklom a králikom na obale. Prvý dojem super. Chvíľkové zaváhanie. Platenie pri pokladni. Sarah Winman ide so mnou domov.

Spomienky, je jedno ako malé alebo bezvýznamné, sú stranami, ktoré nás definujú.

A to, čo vyzeralo, ako ďalší prírastok do zbierky príbehov, sa stalo najobľúbenejšou knihou, ktorá stále vo mne vyvoláva niečo, čo sa mi ťažko opisuje. S malou dušičkou som jej strany otvorila opäť po dvoch rokoch, aby som vám ju čo najlepšie dokázala predstaviť. Bála som sa, že sa už pre ňu nenadchnem, že v nej nájdem chyby, ktoré som prehliadla. Našťastie sa však nič z toho neudialo a mne sa opäť pripomenuli zabudnuté pasáže.

Neobyčajne obyčajné

Čo je to teda dobrá kniha v mojich očiach? Tá, ktorá vyvolá plač aj úsmev. Tá, ktorá je jednoducho napísaná a predsa mnohé rozpovie. Tá, ktorá nespadá do klišé, prekvapuje. Tá, v ktorej sa nájdem. Občas sa čitateľ zaľúbi do literárnej postavy, ja som sa s ňou spriatelila. S Ellie, ktorá niesla kúsok zo mňa a ja teraz nosím kúsok z nej. Sarah mi priniesla v podstate obyčajný príbeh, no zanechala neobyčajné pocity, prvé skutočné počas čítania knihy.

Veci sa dejú. Každému. Nikto neutečie.

Nechcem vám rozprávať dej, a dokonca ani stručný popis. Nechcem vám prezradiť to, čo nájdete po zadaní názvu do vyhľadávača. Dovolte mi prezradiť len to, čo tam nenájdete, moju myšlienku.

Bola som nesmierne vďačná za nepredvídateľnosť deja, neuhádla som žiadne objasnenie zvratu a ani samotný koniec. Nečakala ma žiadna veľká romanca, len prostý život. So všetkými svojimi ťažkými situáciami a úsmevnými príhodami (občas začínajúcimi trápnymi katastrofami). Pripomienkami, že niekedy sa jednoducho tieto veci dejú. Že život sa deje. A aj keď knihy čítame, aby sme opustili z jednotvárnosti životov, zažili trochu vzrušenia, obohatili fantáziu, niekedy je dobré pripomenúť si, že aj každý z nás má svoj magický príbeh, tu v realite.

“Ale čo hľadáme?"

"Dozvieš sa, keď to nájdeš”

Sarah Winman má dar slova. Zbytočne sa nerozpisuje a dej či akúkoľvek dôležitú informáciu vie dostatočne rozpísať v jednej vete, odstavci. Poskytne ucelený obraz, vždy v správny čas, hoci aj niekoľko strán dopredu, a vôbec to nevadí. Oči sa po texte kĺžu a pocit; Aha, toto som už čítala" sa u mňa ani raz nedostavil. Myslím si, že priniesla niečo nové. Niečo čo so sebou nieslo spomienky, zimomriavky a občas hrču v krku. Po prvýkrát, po druhýkrát a navždy. A keď vo svojom diele pomenovala králika boh, urobila to s úctou. Vždy bol písaný s malým písmenom a veľké použila len pri oslovení Boha na nebesiach. To sa mi naozaj páčilo. Mám rada keď autor preukáže úctu k viere.

To naj...

Najobľúbenejšia pasáž z knihy spomenutá v tomto blogu nemusí mať ten správny odtieň, vytrhnutá z kontextu jednoducho stráca farbu (aj preklad pridáva trochu šedej), no predsa jej chcem venovať posledný odstavec. Ellie v ňom hovorí o bratovi, o svojej najlepšej kamarátke a o spomienkach.

"Svedok mojej duše, môj tieň v detstve, keď sny boli malé a dosiahnuteľné pre všetkých. Keď cukríky boli za penny a boh bol králik"

Prečo si ju stále opakujem?

Je to pripomenutie si etapy života. Keď o niečo dôležité prídeme, akoby sa svet otočil naruby, mení sa všetko naokolo, meníme sa my. A vtedy vieme, že o čo sme prišli, uzavrelo jednu kapitolu života. Pre Ellie to bol králik, znamenie jej ako-tak bezstarostného detstva. Pre nás je to niečo iné; iný symbol, iné obdobie, iné spomienky. Každá táto etapa je však ukončená stratou (dobrou či zlou) a keď už čas zahalí čo sa dá, ostáva len povzdychnúť a povedať si "Keď bol boh králik..."