Hrozno Hnevu - John Steinbeck

Pred viac ako rokom sme sa s kamarátkou pustili do knižného challengu, ktorého úlohou bolo prečítať 40 kníh podľa určených tém. Jednou z nich bola Kniha z knižného klubu Oprah. Rozhodli sme sa pre dielo Johna Steinbecka Na východ od raja. Jedinečný štýl písania, skvelý príbeh, pútavé rozprávanie. Kniha bola pre mňa príjemným prekvapením a tak som si do To read listu pridala aj jeho ďalší výtvor, Hrozno hnevu. Po dlhšom čase, ale predsa dočítané, a poviem vám, očakávania boli naplnené.

Dobrý príbeh bez vlastného rukopisu autora, oberá knihu o skutočné čaro čítania. Je to jedinečná možnosť spoznať tvorcu literárneho života. Občas sa tento rukopis stratí alebo spadne do monotónnosti a prepletie sa so štýlom iného, príde o svoju jedinečnosť. Pri písaní kníh by sa spisovatelia nemali držať štandardov, zaužívaných spôsobov písania. Mali by sa držať príbehu, ktorý tvoria a jemu prispôsobiť štýl textu. Keď nájdu tieto dve veci spoločný tón, nájdu si aj náklonnosť mnohých čitateľov.

"Ťaží vás to. Ísť a hľadať niečo, čo viete, že nenájdete."

Steinbeck je majster slova. Aspoň pre mňa. Jeho štýl písania je jedinečný. Zloženia viet (veľká poklona aj prekladateľovi), hra so slovíčkami, využívanie archaizmov alebo slangového nárečia v pravú chvíľu. To všetko dodáva jeho dielam veľkú hodnotu. Slová, ktoré preniesol na papier, som jednoducho hltala a to aj ak išlo o dlhší opis. Práve ten býva kameňom úrazu a zvykne ma obrať o záujem. Tu to fungovalo opačne. Čím dlhší opis, tým väčšie ponorenie sa do príbehu.

Život v knihe

Aby ma kniha skutočne nadchla, potrebujem sa vžiť aspoň do jednej z postáv. Hrozno hnevu mi ich ponúklo hneď niekoľko (vo všetkých vekových kategóriách). Rodina Joadovcov, ako aj stovky ďalších rodín, prichádzajú o svoj domov počas Veľkej hospodárskej krízy, v 30. rokoch 20. storočia (USA). Autor opisuje ich cestu za vysnívanou Kaliforniou, kde všetci dúfajú v nový život. Mnohí takto nezanechávajú len to čo poznajú, ale aj svoje spomienky, svoje duše.

Steinbeck sa snažil v každom členovi rodiny zakomponovať časti typického charakteru ľudí tej doby. Každá z postáv tak perfektne zapadá do príbehu a o to viac mu dodáva autentickosť. Celý príbeh sa odohráva krok za krokom, nič neuteká, nepredbieha sa a jediné o čom budúci čas rozpráva sú sny a nádeje blúdiacich rodín.

"Pred nami je tisíc životov, ktoré by sme mohli žiť, ale keď príde čas, bude len jeden."

Sila a odhodlanie prejsť si ťažkým obdobím sa dá nájsť v mnohých postavách. No najviac vyžaruje z matky, jednej z hlavných postáv. Uvedomuje si svoje dôležité poslanie a to, že je akýmsi pilierom, udržiava stabilitu pokiaľ je to možné a dodáva nádej... aj čitateľovi.

"Sú časy, kedy si to ako sa cítiš musíš nechať pre seba."

Navždy večné

Záver knihy ponechal autor otvorený, čo bol ďalší dobrý krok. Neukončiť púť rodiny, pretože... pretože ukončená pravdepodobne ani nemala byť. Možno je moja dedukcia zlá a predsa našli miesto pre nový domov, no ak sa skutočne ponoríte do príbehu, o ich osude je rozhodnuté. Autor už totižto počas rozprávania dokonalo vkladal medzi riadky osudy tých, ktorí sa od rodiny oddelili na ceste, a tým jemne napovedal, čo sa stane po otočení poslednej strany.

Príbeh rodiny Joadovcov sa v určitých úsekoch vždy preťal krátkou kapitolou, ktorá ukazovala ich smer cesty z pohľadu inej osoby. Či už to bola čašníčka v kaviarni pri ceste, obchodník na pumpe, alebo ďalšia vysťahovaná rodina, pripravilo ma to na ďalšiu kapitolu a o niečo viac opäť vtiahlo do deja.

"Ako môžeme žiť bez našich životov? Ako budeme vedieť, že sme to my, bez našej minulosti? "

Je neuveriteľné čím si museli prejsť rodiny vysťahovaných farmárov. Steinbeck osobne pochodil tieto tábory so sprievodcom a aj práve preto dokázal čitateľovi ponúknuť tak detailný opis.

Teším sa na ďalšie jeho diela (dúfam, že sa k ním dostanem už čoskoro). Jeho štýl písania je jednoznačne moja šálka kávy. Je jedinečný a dodáva život nie len postavám, ale aj okoliu. S Joadovcami som prežívala každý deň a to aj po dočítaní poslednej vety, nech už bol ich osud akýkoľvek. Hrozno hnevu, rovnako aj Na východ od raja, určite odporúčam.

"Je tu smútok, ktorý plač nedokáže symbolizovať."